V poradí prvou destináciou na „to-do liste“ množstva slovenských podnikateľov je pri expanzii do zahraničia zväčša Česká republika.
Je tomu tak z viacerých dôvodov, každý podnikateľ však zmýšľa inak. Geografická blízkosť , zanedbateľná jazyková bariéra či kultúrna príbuznosť štátov sú často krát fakty ktoré kladne rozhodujú aj z pohľadu nákladov na expanziu.Priznajme si však že, najmä pozitívna emócia , ktorú bratia Česi u nás historicky stále vyvolávajú, garantuje v našich biznis plánoch 100% úspech etablovania sa na tamojšom trhu. Tu by sme sa ale na chvíľu mohli pozastaviť. Vyššie uvedené „pre“ v kombinácií so sebavedomým, ktoré v súvislosti s CZ máme, často krát vedie k zanedbaniu faktov „proti“, respektíve k vypracovaniu relevantného biznis plánu tak, ako to robíme pri vstupe na iné – zložitejšie zahraničné trhy.
Výsledky firiem, ktoré sa pokúšajú o expanziu do Českej republiky sa vo všeobecnosti odlišujú , no cesta ktorú treba podstúpiť je v zásade rovnaká. Ako každý iný, aj český trh sa prejavuje svojimi špecifikami – prílišná citlivosť na cenovú politiku ale aj silný patriotizmus – nákupné správanie spotrebiteľov orientované hlavne na české výrobky, spôsobujú škrty v našich plánovaných tržbách. Napriek uvedenému možno považovať Českú republiku ako pozitívnu výzvu, ktorej dosiahnutie môže priniesť až dvojnásobok tržieb slovenského trhu. Priemerná mesačná mzda českého obyvateľa na úrovni 27.589 CZK (cca 1021 EUR) je o viac ako 10% vyššia hodnota ako na Slovensku. Tempo rastu HDP bolo v roku 2015 stanovené na hodnotu 4,3% , Slovenská republika rástla v roku 2015 o 2,5%. Ak dáme tieto ukazovatele do kontrastu s počtom obyvateľov na úrovni 10,5 milióna, počtom obyvateľov hlavného mesta Prahy na úrovni 1,2 milióna , rozhodnutie expandovať do Českej republiky sa nám potvrdzuje ako správne.
Trendy a odvetvia
Podľa súčasných trendov je zvláštnu pozornosť potrebné venovať aj mestu Brno. Zatiaľ čo Praha zohráva prevažne politickú a historickú úlohu , Brno sa čoraz viac teší záujmu medzinárodných technologických a finančných spoločností. Je tomu tak z dôvodu silnej základne univerzít , ako „liahní“ vysokokvalifikovanej pracovnej sily. V Brne jednoznačne prevláda oblasť informačných technológií . V súvislosti s tým je možné uplatnenie pre množstvo ďalších spoločností v oblasti služieb, gastronómií či v maloobchode. Počet obyvateľov silnú pozíciu upevňuje aj vo vzťahu s konkurenčnou Bratislavou – v Brne žije cca 380 tisíc obyvateľov, vzdialenosť od hraníc cca 1 hodina. Množstvo slovenských firiem si svoje pobočky zakladá práve v Brne.
V Českej republike má silné zastúpenie automobilový priemysel, s tým súvisiace podporné odvetvia, ale aj chemický a potravinársky priemysel. Cestovný ruch zohráva taktiež nezanedbateľnú úlohu. Technickú revolúciu podčiarkuje aj rast odvetvia elektronického obchodu a informačných technológií.
Elektronizácia podnikania a EET
Z pohľadu administratívy podnikania v Českej republike je možno konštatovať taktiež výrazný postup. Dôkazom posunu smerom k elektronizácií úradov je aj dobre fungujúci systém elektronických schránok – tzv. databoxov, ktorý sa zavádza aj na území Slovenskej republiky. Prevratnou novinkou z dieľne Ministerstva financií ČR je aj tzv. EET (elektronická evidencia tržieb) . Domáci podnikatelia však túto vymoženosť modernej technológie kritizujú. Slovenská republika a Česká republika sa už historicky navzájom v niektorých postupoch dopĺňajú a nasledujú , EET teda možno očakávať aj u nás.
Pri povinnostiach vo vzťahu k autoritám ešte ostaneme. Azda najzákladnejšia povinnosť každého podnikateľa v každom štáte, je vedenie účtovníctva. V Českej republike , podobne ako na Slovensku, účtovníctvo funguje na báze podvojnosti. Možno konštatovať, že z hľadiska fungovania vo väčšine nevyhnutných aspektoch, ako napríklad DPH, daň z príjmu, problematika odvodov či iné, môžeme české účtovníctvo taktiež prirovnať tomu slovenskému.
Proces založenia spoločnosti je s menšími rozdielmi vo vzťahu so Slovenskom pomerne jednoduchý. V Českej republike sa tento úkon realizuje formou notárskej zápisnice, osobná návšteva u notára je teda nevyhnutná. Doba trvania celej agendy je odhadovaná na zhruba 2 týždne, celkové náklady na založenie jednoduchšej verzie s.r.o. by nemali presiahnuť 25.000 CZK. Zaujímavosťou je takzvaný kmeňový list. O tomto inštitúte sa zatiaľ veľa nevie, kmeňový list je prevoditeľný cenný papier vydaný samotnou spoločnosťou, sú na ňom uvedené všetky údaje spoločníka. Jedným z účelov je umožniť prevod vlastníckeho práva prostredníctvom rubopisu alebo aj ústnou dohodou v okamihu jeho odovzdania.
Za dôležité možno uviesť , že spoločnosti s ručením obmedzeným sa v Českej republike môžu zakladať so základným imaním od 1 CZK. Výška vkladu každého spoločníka je taktiež minimalizovaná na hodnotu 1 CZK. Na založenie spoločnosti s.r.o. sa v Českej republike nevyžaduje súhlas správcu dane. Ostatné právne formy ako napríklad a.s. či iné , zložitejšie , sa svojou podstatou taktiež veľmi približujú slovenskému štandardu.
Daň z príjmu a DPH
Dôležitým ukazovateľom sú základné daňové sadzby. Finančná správa si zo zisku dosiahnutého v období 2016 vyberie sadzbu 19% . V prípade, že spoločnosť nedosiahne žiaden zisk, alebo naopak – dostane sa do straty, nie je potrebné platiť žiadnu daňovú licenciu ani inú formu minimálnej dane. Momentálne nedisponujeme informáciou o tom, že by v nasledujúcich obdobiach mala takáto „novinka“ v Českej republike vstupovať do platnosti.
Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty je stanovená na hodnotu 21%. Znížené sadzby DPH, 15% a 10% sa týkajú vybraných tovarov ako napríklad lieky, knihy či detské potraviny. Za dodaný tovar alebo poskytnuté služby v tuzemsku by si podnikatelia mali sledovať hodnotu 1.000.000 CZK, ak túto hranicu presiahnu za 12 za sebou nasledujúcich mesiacov, mali by sa prihlásiť k zákonnej registrácií k DPH. Dôležité je poznamenať, že aj v Českej republike existuje inštitút takzvanej „dobrovoľnej registrácie k DPH“. Nanešťastie aj tu platí, že tento proces je administratívne veľmi náročný – časovo aj organizačne. Na druhej strane, v porovnaní so Slovenskom, pri žiadaní o DPH platcovstvo nie je potrebné sa obávať povinnosti skladania zábezpeky.
V súčasnej dobe rozmáhajúceho sa priemyslu v oblasti e-commerce je nevyhnutné venovať zvláštnu pozornosť takzvanému zásielkovému predaju. Nie je podmienkou aby spoločnosť , ktorá expanduje do zahraničia zriaďovala nejakú formu podnikateľského subjektu, je však potrebné sledovať tržby, ktoré prostredníctvom e-shopu alebo iných techník, v danom štáte dosahuje. V opačnom prípade sa takáto spoločnosť vystavuje riziku sankcií zo strany tamojšej daňovej autority. Každý štát má určenú svoju hranicu , tzv. VAT treshold, Česká republika má za obdobie 2016 stanovenú hranicu 1.140.000 CZK. Podnikateľ by mal túto hranicu vo vlastnom záujme pravidelne sledovať.
Cena práce a odvody
Minimálna mzda bola v roku 2016 v Českej republike zvýšená na hodnotu 66 CZK za hodinu práce, mesačne to teda predstavuje hodnotu 11.000 CZK. Z toho čistá mzda vychádza na hodnotu 9.640 CZK , superhrubá mzda sa podľa aktuálnych výpočtov pohybuje na hladine 14.740 CZK. Tento údaj môžeme z pohľadu podnikateľa považovať za rozhodujúci, je to totiž celkový náklad zamestnávateľa na jedného zamestnanca.
Rovnako ako v prípade iných štátov, aj v Českej republike je možné zamestnať zamestnanca pôvodom zo Slovenska. Podmienky takejto formy spolupráce pritom ostávajú takmer rovnaké, platí pravidlo, že je nevyhnutné aby mal zamestnanec zaplatené sociálne a zdravotné poistenie.
Česká republika sa na prvý pohľad javí ako pomerne zvládnuteľná, aj tu však platí pravidlo, že pri expanzii na zahraničné trhy je treba dva razy merať a iba raz strihať. Priebojnosť slovenských podnikateľov v kombinácií so starostlivo vypracovaným biznis plánom môže v tomto prípade znamenať atraktívnu príležitosť a nakoniec úspech.
Ing. Lukáš Ivan – Fontionnel&Co s.r.o.
Článok publikovaný v Zisk manažment 4/2017 (www.ezisk.sk)