+421 911 337 773 info@fontionnel.sk

Blog

Novinky z ekonomickej a účtovnej oblasti

Japonský biznisman – poučenie pre slovenských podnikateľov.

Japonský biznisman – poučenie pre slovenských podnikateľov.

Japonský biznisman – poučenie pre slovenských podnikateľov.

Bol vychovaný kultúrou, ktorá dodnes čerpá z takmer dva a pol tisíc rokov starého učenia konfuciánskeho filozofa Mencia. To hovorí,…

1050
30.september 2011

Bol vychovaný kultúrou, ktorá dodnes čerpá z takmer dva a pol tisíc rokov starého učenia konfuciánskeho filozofa Mencia. To hovorí, že existuje pätoro dôležitých spoločenských vzťahov. Menujme ojabun – kobun, vzťah rodiča a dieťaťa, respektíve staršieho a mladšieho, nadriadeného a podriadeného, ​​sempai – kóhai (učiteľa a žiaka). Veľmi stručne povedané, ako je syn povinní otcovi rešpektom a vďakou, je zase otec zaviazaný milovať svojho syna a urobiť všetko pre jeho spokojný život. Mladší synovia sú potom podriadení tomu najstaršiemu, pretože ten v hierarchickom rebríčku zaujíma po otcovi druhé najvyššie postavenie a raz ho nahradí.

Tento spôsob chápania medziľudských vzťahov prenikol mimo rodinu do celej spoločnosti a vertikálne ju rozdelil množstvom vzájomne sa prelínajúcich vrstiev. Aj tu treba hľadať vysvetlenie pre fakt, že japončinu ako jazyk pomerne gramaticky jednoduchý robí zložitú práve komplex mnohých zdvorilostných stupňov. Ich zvládnutie a správne používanie je nevyhnutné k úspešnému zaradeniu jedinca do spoločnosti.

Japonci sú zvyknutí byť súčasťou rôznych skupín; už odmalička sa učí, že niekam patrí. Robia všetko pre to, aby zapadli do kolektívu, či už doma, v škole alebo v práci. Vedia, že majú povinnosti, ale aj práva a pod ochranou skupiny sa cítia bezpečne. Vedia, že sa za nich skupina postaví a ochráni ich. Sami by sa cítili ako nahí v tŕní. Japonskému naturelu vyhovuje pocit neustálej spolupatričnosti so skupinou.

Veď aj na dovolenku jazdia spoločne. Len veľmi zriedka sa stretnete s dobrodruhom, ktorý cestuje sám. Väčšine Japoncov však takáto situácia naháňa husiu kožu, a preto radšej volia cestovné kancelárie, ktoré za pomoci slečny sprievodkyne a červenej vlajočky riadi všetky svoje ovečky po pamätihodnostiach a bezpečne ich dopraví späť.

Niet divu, že sa tento národný povahový rys premietol aj do pracovnej sféry. Pre mnohých Japoncov predstavuje firma, pre ktorú pracujú, druhú rodinu. Tá sa jej štruktúrou a vnútorným životom veľmi podobá. Nie náhodou vzťah manažmentu a zamestnancov pripomína vzťah otca a syna. Otec vládne pevnou rukou, má autoritu a syn bez odvrávania plní jeho príkazy. Otvorené názorové strety medzi zamestnancami a manažmentom sú riedke, bolo by to rovnaké ako búriť sa proti otcovi. V tejto atmosfére je ľahké vyžadovať v záujme prosperity firmy na zamestnancoch rôzne osobné obete a maximálnu pracovné vypätie. Japonská ekonomika z toho samozrejme ťaží. Kde inde na svete by bolo možné bez konfliktov udržiavať prísnu disciplínu a skrutkovať efektivitu práce na maximum? Kde inde by boli zamestnanci ochotní dobrovoľne pracovať nadčas bez nároku na odmenu a nevyberať riadnu dovolenku, pretože sa to „nepatrí“?

Mladý muž, cudzinec, tvrdo pracuje ako inžinier v japonskej firme. Aj keď má nárok na dni voľna, nevyberie si ich, pretože sa od neho očakáva, že bude lojálny a časť svojej dovolenky nechá prepadnúť. Veď aj jeho starší kolegovia občas chodia do práce v nedeľu.

Pracovníci vedia, že jediný spôsob, ako neprísť o prácu, je zabezpečiť firme prosperitu. Vedenie si zase uvedomuje, že budúcnosť firmy závisí od oddanosti spokojných zamestnancov, a tak sa na oplátku snaží im zaistiť sociálne istoty a bezpečia. Mladí Japonci aj dnes venujú veľkú pozornosť výberu zamestnania, lebo vedia, že je na celý život. Aj keď sa situácia pomaly mení, koncept celoživotného zamestnania je v Japonsku stále veľmi bežný.

Japonci obetavo pracujú aj preto, že v priebehu rokov budú s veľkou pravdepodobnosťou pravidelne povýšení a pred dôchodkom sa možno dočkajú aj peknej riaditeľskej stoličky. Vek a služobný vek boli vždy oceňované viac ako vlastné schopnosti. Služobne starší zamestnanci tak získavajú prirodzenú úctu menej skúsených kolegov a stúpajú na kariérnom rebríčku do vyšších pozícií.

Pracovnú morálku a firemného ducha je samozrejme treba neustále upevňovať. Dodnes majú mnohé firmy svoju vlastnú hymnu a stále je možné vidieť na dvore pred budovou sararymany pri pravidelnej rannej rozcvičke. Spolupatričnosť s firmou iste zdôrazní aj pracovnú rovnošatu a mnoho ďalších spoločných činností ako obedy v spoločnej jedálne alebo dobrovoľne povinné mimopracovné aktivity.

Japonci dobre vedia, že zohraná tímová práca a úplná oddanosť veci im dáva veľkú výhodu pred ostatnými konkurentmi. Ďalšou výhodou je, že keď sa niečo podarí, úspech slávi celý tím, v opačnom prípade to akosi nie je na koho zviesť, pretože zodpovednosť nenesie konkrétny pracovník, ale tak nejako všetci. Japonci teda pracujú a rozhodujú o všetkom kolektívne.

Bolo by hlúpe myslieť si, že vyjednávač, s ktorým sedíte pri stole, bol poverený aj všetkými rozhodovacími právomocami. Pravdepodobne sa bude tváriť ako hráč pokru, veľmi zdvorilo počúvať, ale rozhodnutie hneď na mieste sa vám z neho vypáčiť nepodarí.

Japonci totiž naozaj rozhodujú takmer o všetkom kolektívne. Ak nejaký pracovník príde s návrhom, najskôr ho prediskutuje so všetkými, ktorých sa týka, a keď je presvedčia, potom sa až jeho návrh môže uskutočniť. Pre tento postup sa používa termín nemawaši, čo doslovne znamená zabalenie koreňov, prípravu stromu pred presadením. V praxi sa týmto postupom dosahuje širokého konsenzu na všetkých úrovniach, takže pri vynesení konečného rozhodnutia je zaručené, že s ním všetci súhlasia.

Ďalším spôsobom, ako dospieť k rozhodnutiu, alebo presadiť zásadné zmeny, je ring. Vedenie podniku, dajme tomu, potrebuje zaviesť nejaké nepopulárne opatrenia. Vydá preto neoficiálne ringišó, interný obežník s návrhom, a každý zo zainteresovaných sa k nemu musí vyjadriť a pripojiť svoju osobnú pečiatku, Hanko. Čím je vec dôležitejšia, tým viac súhlasných podpisov musí byť zhromaždených. Môže sa stať, že niekto z nižších pozícií nebude súhlasiť. Aj napriek tomu má návrh nádej na úspech, ak sa kladne vyjadrí vyššie postavení pracovníci. Takto naprieč spoločnosťou schválený dokument sa potom predloží vedeniu k formálnemu schváleniu, a tým nadobudne platnosť.

Teraz už je jasnejšie, že nemá zmysel tlačiť Japoncov k rýchlym rozhodnutím. Či už sa týka uzatvorenia kontraktu, personálnych otázok alebo zásadných podnikových koncepcii, je to vždy záležitosť, ktorá vyžaduje širokú diskusiu smerujúce k jednotnému stanovisku. Tento postup býva vo svete kritizovaný za jeho pomalosť, avšak jeho nespornou výhodou je fakt, že sa tak predíde konfliktom a nedorozumeniam a v konečnom dôsledku šetrí čas i energiu, ktoré by inak boli nevyhnutné na presadenie návrhu bez predchádzajúceho konsenzu z toho prostého dôvodu, že sú všetci donútení sa zhodnúť na veci vopred. Takto sa predíde všetkým potenciálnym názorovým stretom a zachová sa harmónia.

Ako teda robiť biznis s Japoncami? Zvoľnite tempo a netlačte je k múru žiadosťami o okamžitú odpoveď. Nevysmievajte sa ich zvláštnym zvykom, ale naopak skúste spoznať ich zvyky. A úspech sa dostaví.

Referencie

  • agrall better blue
  • kros final
  • backnwhite final
  • tuli final
Potrebujete poradiť?

Potrebujete poradiť?

Kontaktujte nás telefonicky v pracovných dňoch od 7.30 do 17.00

+421 911 337 773
Na začiatok stránky
Vyžiadajte si od nás konkrétnu cenovú ponuku na službu

    špecifikácia času, kedy Vám môžeme zavolať a pod.