Vymáhanie pohľadávok mimosúdnou a súdnou cestou v praxi
Jedným z najdôležitejších faktorov pri vymáhaní dlžnej sumy od dlžníka je včasné podstupovanie relevantných krokov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky. Doterajšia prax ukazuje,…
Jedným z najdôležitejších faktorov pri vymáhaní dlžnej sumy od dlžníka je včasné podstupovanie relevantných krokov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky. Doterajšia prax ukazuje,…
Jedným z najdôležitejších faktorov pri vymáhaní dlžnej sumy od dlžníka je včasné podstupovanie relevantných krokov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky. Doterajšia prax ukazuje, že dlh do 1 mesiaca po lehote splatnosti je vymožiteľný približne na 90% , po 6 mesiacoch rapídne klesá vymožiteľnosť až o polovicu. Preto ihneď, ako veriteľ zistí omeškanie dlžníka v zaplatení konkrétnej sumy je vhodné, aby oslovil odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou.
Ak veriteľ nemá právnické vzdelanie, prípadne nie je dostatočne znalý príslušných právnych predpisov, je na mieste, aby so svojim problémom oslovil spoločnosť poskytujúcu služby vymáhania pohľadávok (napr. Fontionnel&Co), prípadne advokátsku kanceláriu.
Prvým krokom a zároveň vysoko odporúčaným je riešenie danej situácie mimosúdnou cestou, ktorá poskytuje schodné a promptné riešenie pre obe strany v spore. V praxi to znamená, že dlžník sa vyzve na zaplatenie dlžnej sumy. V tzv. predžalobnej výzve sa mu poskytne dodatočná lehota, zvyčajne 7-10 dňová, na dobrovoľné splnenie záväzku. Uvedená dodatočná lehota je zároveň zákonnou požiadavkou uvedenou v §517 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964) : ,,Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Predžalobné výzvy alebo inú komunikáciu veriteľa s dlžníkom sa odporúča doručovať do vlastných rúk z jednoduchého dôvodu – výzva či upomienka slúži v prípadnom neskoršom súdnom konaní ako dôkazný prostriedok, ak je navyše doplnená aj doručenkou, zvyšuje sa sila dôkazného prostriedku a pri splnení ďalších skutočností, súd nemá prekážku na vydanie platobného rozkazu.
Jednou z možností ako mimosúdne dosiahnuť splatenie dlžnej pohľadávky je písomné uznanie dlhu dlžníkom, v ktorom sa zaväzuje, že zaplatí celý svoj dlh. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu inak by bolo možné považovať tento právny úkon za neplatný.
Za najviac využívaný inštitút v praxi, ktorý je prijateľný aj pre dlžníka s vyšším peňažným dlhom, považujem zaplatenie pohľadávky po častiach podľa dohodnutého splátkového kalendára. Záleží na obojstrannej dohode zúčastnených strán, v akých periódach a čiastkach sa bude dlh splácať. Aby však veriteľ mohol od dlžníka vymáhať splácanie istiny (základnej sumy) aj úrokov z omeškania, musí sa to v splátkovom kalendári výslovne dohodnúť. Významným ustanovením Občianskeho zákonníka v súvislosti so splácaním dlhu v splátkach je §565: ,, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“
Ak dôjde k situácii, že sa uvedené kroky ukážu ako neúčinné alebo sa dlžník akejkoľvek komunikácii s veriteľom vyhýba, nasleduje podanie Návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd príslušný podľa miesta trvalého bydliska povinného. Ide o tzv. skrátené konanie upravené v § 172 Občianskeho súdneho poriadku. Hoci lehoty na rozhodnutie súdu sú podľa zákona striktné a relatívne krátke v porovnaní s iným typom konaní, častokrát dochádza k prieťahom v konaní a súdy len výnimočne dodržiavajú zákonné lehoty.
Návrh na vydanie platobného rozkazu musí okrem bežných obligatórnych náležitostí všetkých písomností adresovaných súdu (označenie príslušného súdu, označenie oprávneného prípadne právneho zástupcu, označenie povinného, predmetu konania) obsahovať aj jasné a zreteľné popísanie skutkového stavu veci. Bežnou praxou sú aj 3-4 stranové popisy situácie, za ktorej vznikla pohľadávka a príslušenstvo k nej. Zároveň sa vyžaduje aj dostatočné preukázanie vymáhaných súm na základe priložených dôkazov (napríklad Zmluva o poskytnutí úveru, Príkaz na úhradu, Výpis z účtu žalovaného, Predžalobná výzva, faktúra atď.). V prípade, ak je oprávnená strana zastúpená spoločnosťou špecializovanou na vymáhanie pohľadávok alebo advokátskou kanceláriou, k dôkazom je potrebné priložiť aj výpis z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvo udelené určenému právnemu zástupcovi a Osvedčenie o registrácii právneho zástupcu Žalobcu pre daň z pridanej hodnoty.
Čo môže tvoriť príslušenstvo pohľadávky? Vždy záleží od znenia konkrétnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. V zmluve je možné hneď dohodnúť zmluvné úroky z omeškania a ich výšku viac-menej podľa úvahy zúčastnených strán. Ďalším poplatkom naviac môžu byť aj zmluvne dojednané riadne úroky, zmluvná pokuta, či poplatky. No v prípade, ak ste si v zmluve žiadne poplatky ,,naviac“ nedojednali, stále máte plný nárok na zákonné úroky z omeškania, ktoré možno vyčísliť aj popri zmluvných úrokoch z omeškania. V zmysle znenia §369 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný Zákonník v znení neskorších predpisov: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“
V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 9 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Súčasná sadzba zákonných úrokov z omeškania predstavuje 9,05% ročne z vymáhanej istiny odo dňa splatnosti celej pohľadávky.
Za Návrh na vydanie platobného rozkazu sa v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov platí súdny poplatok percentnou sadzbou zo základu, teda z istiny. Napríklad ak oprávnený žaluje zaplatenie sumy 5 000 Eur s príslušenstvom, súdny poplatok bude vo výške 300 Eur.
Súd uloží v platobnom rozkaze odporcovi povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi vymáhanú sumu s príslušenstvom ako aj súdny poplatok. Ak odporca v stanovenej lehote nezaplatí, platobný rozkaz sa stáva exekučným titulom, to znamená, že oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, ktorého si sám zvolí. Návrh, ktorým môže byť napríklad vykonateľné súdne rozhodnutie, schválený zmier, Notárska zápisnica sa doručí exekútorovi.
Veľkým problémom v praxi pri uplatňovaní svojej pohľadávky súdnou cestou je ustanovenie §172 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý uvádza: ,,Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.“ a tiež §173 ods. 1 a ods. 2: ,,(1) Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.“
Dlžníci sa často vyhýbajú doručeniu súdnych zásielok najrôznejšími spôsobmi. A práve vtedy vzniká problém vyplývajúci z uvedených ustanovení, keď sa pri opakovanej nemožnosti doručenia platobného rozkazu konanie zo zákona zastaví. Súdy síce vykonávajú tzv. lustráciu obyvateľov a požadujú súčinnosť od príslušných úradov, či polície, no veľakrát bezvýsledne. Častými sú prípady, keď sa dlžník dlhšiu dobu zdržiava v cudzine, žiadny príbuzný či sused o ňom samozrejme nemá žiadne informácie, čo napokon vedie k zastaveniu konania a pohľadávka zostáva nezaplatená. Z týchto dôvodov sa odporúča ešte pred podaním Návrhu na vydanie platobného rozkazu, dostatočne si preveriť miesto pobytu a platobnú schopnosť odporcu.
Hneď ako sa Vaša pohľadávka stane splatnou je potrebné podstupovať kroky k jej uspokojeniu. Predovšetkým treba dbať na premlčanie! Premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka 3 roky. V prípade, ak sa právo na súde uplatňuje po jej uplynutí a dlžník sa premlčania dovolá námietkou, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Súdna prax pri vydávaní platobných rozkazov môže naraziť na niekoľko problémov, ale napriek tomu pri dávke trpezlivosti a dôkladného preverenia svojho dlžníka ešte pred začatím konania, je možné dosiahnuť úspech.
Fontionnel&Co zabezpečuje vymáhanie pohľadávok na celom území SR.Máte otázku? Kontaktujte nás a radi vám pomôžeme.
Čo je to ochranná známka? Inštitút ochrannej známky upravuje Zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Stanovuje a presne vymedzuje podmienky na…
Podnikanie v doprave – preprava nebezpečných vecí (ADR) V dnešnom článku sa budeme venovať problematiky prestavby jednotlivého vozidla najmä v zmysle zákona…
V nasledujúcich riadkoch sa dozviete postup ako vykonať zmenu štatutárneho orgánu – konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“. Prejdeme si jednotlivé listiny,…
Podľa aktuálnych informácií finančnej správy je zverejnený zoznam firiem, ktoré Slovenská republika považuje za rizikové. Sú to firmy a živnostníci, pri…
Kontaktujte nás telefonicky v pracovných dňoch od 7.30 do 17.00